Zicherka
                      ( Príbeh alebo vlastný názor na výnimočnosť zicherky )
Máj lásky čas. Blíži sa to my by sme sa mali zblížiť. Všetci už poznáme reklamy, ktoré si nás kupujú láskou. Príbeh typu ide kravička Milka, rozbehne sa oproti neznámemu fešákovi, ktorý vyhral konkurz a sotí ho do neznámej slečny, ktorá taktiež vyhrala nejaký ten konkurz. Hopááá, hneď sa milujú a istotne sú šťastní až do smrti. Potom reklama na kofolu, ktorá taktiež dokonale zbližuje a zaručuje nám lásku na prvý pohľad. Láskou si nás kupuje čokoláda, kofola a dokonca už aj maslo či syrokrém. Ale čo taká zicherka ?Je tu predsa na to aby spájala veci. Prečo nespraviť reklamu láske a pomôcť si pritom zicherkou ? Vyzeralo by to asi takto: Kráčate po vlakovom nástupišti, obchádzate neznámu slečnu a v tom vykukne z poza rohu malý anjeliček Amor, nie s lukom a šípmi ale so zicherkou a pekne si vás zazicherkuje na večné časy. Nebola by to reklama na zicherku bola by to reklama na lásku cez zicherku. Možno keby sme vnímali zicherku ako asistentku lásky, veľa vecí by sme si už sami zazicherkovali. Každý z nás by si potom mohol zazicherkovať kúsky svojho života, kúsky cesty za šťastím, kúsky lásky.Potom na konci života  by sme si prezerali naše zazicherkované kúsky a zistili by sme, že ľúbime cez zicherky.Ale keďže nemáme zicherku ako hrdinku z reklamy, cez čo ľúbime ?Asi cez maslo alebo kravu, alebo neľúbime.

Jerone David Salinger : TEDDY

(recenzia)

Ďalšia poviedka od Salingera úplne naplnila moje veľkolepé očakávania. Poviedka tak pútava, že aj keby som ju čítala každý deň , nikdy by ma nezačala nudiť. Toto dielo nám predstavuje normálny deň rodinky na dovolenke. Rušné ráno, kde malý Teddy neposlúcha svojho otca a neustále si robí čo sa mu zachce, typické dieťa. Teddyho zaujmú pomarančové šupky plávajúce na vode no nezaujali ho tak ako by zaujali normálne dieťa , Teddy v nich vidí niečo viac. Teddy sa zamýšľa nad tým čo sa deje v našej hlave kým veci vidím a čo sa stane keď sa nám veci stratia z dohľadu.Otec Teddyho neustále posiela hľadať svoju sestru Booper, ktorá ma pri sebe rodinný aparát a čaká ju hodina plávania. Teddy sa ju po naliehaní vyberie hľadať, svoju sebavedomú šesťročnú sestru nájde v prítomnosti polosiroty Myron. Booper nahnevane po malej roztržke vezme aparát a odchádza. Teddy taktiež odchádza, písať si denník. Nájde si svoje kreslo, vytiahne notes a číta si svoje posledné záznamy aby vedel v čom pokročil a v čom nie. Následne vyťahuje pero a píše nový záznam, celý čas ho pozoruje neznámy muž,ktorý si neskôr prichádza prisadnúť. Začína sa rozvíjať zaujímavá debata o počasí, cestovaní, citoch, Bohu, láske.,,Problémy vznikajú tam,´´povedal Teddy, ,,že väčšina ľudí nechce vidieť veci, aké sú. Akoby sa im páčilo, že sa ustavične niekto rodí a niekto zomiera. Túžia iba po nových telách, namiesto toho, aby sa na chvíľu zastavili a ostali s Bohom, kde by našli skutočnú krásu.´´Zamyslel sa.,,Nikdy som nevidel takú bandu jablkožrútov,´´povedal. Pán Nicholson sa síce rozpráva s malým chlapcom ale určite to tak nevníma. Teddy je veľký muž s veľkou dušou ktorý sa skrýva v malom tele a to ho robí ešte viac výnimočným.Ukazuje mu s akou ľahkosťou sa môžu deti zamýšľať nad obyčajnými vecami a ukazovať nám ich jedinečnosť.Teddy sa mu snaží ukázať aspoň kúsok svojej životnej filozofie, prirovnáva nás ľudí k jablkožrútom, ktorí raz zjedli jablko, ktoré do konca ich života zatienilo ich slobodné myslenie. Nicolson je ním úplne uchvátený, pokladá mu neustále nové a nové otázky no Teddy ho musel opustiť kvôli hodine plávania. Po Teddyho odchode ostal Nicholson ešte pár minút ohromený potom sa rozhodol odísť a ako kráčal začul smerom od bazénu prenikavý výkrik malého dievčatka.

Ja a môj verný priateľ F.S.Fitgerald :)

Jerome David Salinger : DEŇ AKO STVORENÝ PRE BANÁNOVÉ RYBKY

 (recenzia)

Salingera a jeho tvorbu nám náš pán profesor na seminári predstavil len nedávno .  Deň ako stvorený pre banánové rybky , je jeho prvá poviedka , ktorú som mala možnosť čítať. Už teraz viem , že určite nebola posledná.  Poviedka je napísaná veľmi pútavo a  doslova  som od nej nemohla odtrhnúť oči.V tejto krátke poviedke sa stretávame s dvoma veľmi pútavými dialógmi . Dielo začína vyčítavým rozhovorom rozrušenej matky a až príliš pokojnej dcéry Muriel . Matka má príšerný strach o svoju dcéru , ktorá je na dovolenke so svojím *chorým* manželom Seymourom , no dcéra ju neustále ukľudňuje , že je všetko v najlepšom poriadku a že sa nemusí báť že jej jej manžel neublíži. Druhý pre mňa oveľa pútavejší dialóg sa odohráva medzi Seymourom a malou Sybil. Divčatko prichádza k Seymourom s ktorým má veľmi priateľský vzťah. Spolu s avybrali do vody kde hľadali banánové rybky , ktoré aj našli. Neviem čo viedlo Salignera k ukončeniu diela tak tragickým spôsobom . Možno radosť Seymoura z toho , že malá Sybil videla banánové rybičky , možno smútok že ich videla ona a on nie , možno...
Túto poviedku by som odporučila každému kto rád uletí myšlienkami troška do iných rozmerov. Ja som tam svoje * banánové rybky * ešte nenašla , skúsim si to prečítať ešte raz.

Festivalujem.
Každý z nás by chcel celý rok tráviť oslavami , no nie vždy je príležitosť na oslavu. Ja ako správna Slovenka si nájdem dôvod oslavovať aj nie veľmi pozitívne veci. Umenie žiť na Slovensku. Oslavujem každú krásnu chvíľu , lebo vždy sa nájde niečo , prečo sa oplatí oslavovať. Nájdite si aj vy svoj dôvod na svoju vlastnú oslavu. Hlavne oslavujte!